Kožko skupín spieva o geniu loci starých Košíc, o tom akú atmosféru malo mesto predtým, ako prišli tí „z vidieka nakŕmi pece matke VSke“? Ak sa započúvate do charizmatického, miestami zachrípnutého hlasu frontmana Kolowratu, zistíte, e ide o básne plné originálnych obrazov, ktoré by zaiarili aj bez sprievodu hudby. Akokožvek sú však pre tvár Kolowratu podstatné texty, hudba nefunguje iba ako vehikel slova. Harmónie sú na kos jednoduché, ale neošúchané. Naliehavos výrazu a atmosféra sú cennejšie ako štúdiová dokonalos. Tým najzaujímavejším na aranmánoch značky Kolowrat je však citlivý spôsob, akým sa miestami surový zvuk mieša s farbou huslí a akordeónu. Ich debut nakoniec, napriek temnému vyzneniu, zanecháva radostný pocit. (Miloš Krekovič) |