Nad hlavou Slnko, pod nohami zem
6.4.2011 – tv.hnonline.sk – Matej Duman
Začiatky Šina, zakladateľka Slnko records Slnko vnzniklo pred desiatimi rokmi, keď sme nahrávali prvý album a mali sme pocit, že ho bude treba hneď vydať. Viac-menej po pár mesiacoch začalo hneď rásť, lebo všetci naši kamaráti muzikanti zistili, že tu je nejaká [...]
22.10.2010 - Slova po tichu, ticho po slovech – S.
Psát o CD ještě v den, kdy oficiálně vychází, by pro ne-novináře byla pěkná troufalost. Ovšem já už v pořadí čvrté společné album dvojice Shina Lo a Dan Salontay poslouchám dobrý týden. Podruhé se totiž bratislavští Longital rozhodli svým příznivcům dát streamově "do placu" novinku v [...]
Keď pred piatimi rokmi vydala pesničkárka Soňa Horňáková (1959) nesmierne príťažlivý a prelomový album Pozdrav z Teonatu, začala ním prakticky ďalšiu nadčasovú sériu svojich originálnych nahrávok. Skladby si stále zachovávali pôvodnú intímnu poetickú naliehavosť, ale pritom sa preobliekli do inak vzrušujúceho zvukového a obrázkového kostýmu. Ocenila to aj Akadémia populárnej hudby udelením ceny Aurel za najlepší folkový album roka 2005. Dnes tu máme krehké pokračovanie – kolekciu zbrusu nových vyzretých pesničiek v autorsky vymaľovanom digipacku s prílohou vlastnoručne ilustrovaných textov, ktoré sa čítajú aj počúvajú ako farebná mikrozbierka pozoruhodnej poézie.
Longital vznikol v roku 2004 v Bratislave zo známej, no personálne premenlivej skupiny Dlhé Diely. Pesničkári a výborní muzikanti Daniel Salontay a Shina, vďaka ktorým sa slovenská hudba dostala až pod kožu zahraničného publika.
O vás dvoch je známe, že tvoríte pár aj v súkromí. Aký je spoločný život dvoch umelecky spriaznených duší, dá sa skĺbiť súkromie s hudbou?
Autorská plodnost slovenské party je až provokativní. Nové cédéčko se totiž objevilo pouhého čtvrt roku po tom předcházejícím. A ačkoliv se jedná jen o šestici vlastních a jednu převzatou skladbu, takže formátem jde tentokrát o minialbum, sám obsah ho řadí k plnohodnotným položkám diskografie. Obsahuje totiž hned několik opravdu vydařených skladeb, které nechávají vzpomenout na zatím nejlepší titul skupiny, album Sloboda z roku 2005.
V príbehu zvanom Lublau stál na počiatku hudobník a pesničkár zo Starej Ľubovne menom Millas Groove.
Po absolvovaní viacerých sólových projektov sformoval v roku 2008 formáciu Lublau v zložení Millas Groove (basa, spev), Vlado “Shimanski” Leško (bicie), Igor “Fabo” Fabian (gitara) a Robo “Bacil” Barlík (gitara). Kapela vlani vydala vo vydavateľstve Slnko Records svoj vydarený debut ‘Hádanka’ (recenzia) a odohrala nemalé množstvo koncertov.
Celý tento príbeh nám prostredníctvom rozhovoru vyrozprával frontman skupiny, spevák a basgitarista Millas Groove.
V rámci (až príliš dlho) pripravovanej série rozhovorov vám postupne prinesieme zaujímavé informácie o fungovaní zatiaľ malých nezávislých hudobných vydavateľstiev z československého kultúrneho priestoru, neskôr aj s veľkými hráčmi a ak všetko pôjde podľa plánov, nie sú vylúčené ani rozhovory s podobnými organizáciami pôsobiacimi však za veľkou mlákou, čím pochopiteľne nemyslíme Zemplínsku šíravu. Ako prvá sa s vami podelí Shina z vydavateľstva Slnko records, inak členka kapely Longital (predtým kapela Dlhé Diely).
Čosi vznešené, priam spirituálne majú spoločné nahrávky trojice Martin Burlas/Ján Boleslav Kladivo/Peter Zagar. Keby som sa nebál, že pojem ambientné pesničkárstvo môže svojou komornosťou čitateľa uspať ešte pred samotnou ochutnávkou, použil by som ho bez váhania. Pre istotu teda hneď doplním, že V rozpakoch znie miestami tak, akoby si autori odkladali svoje najlepšie nápady za posledných minimálne päť rokov, verbálne i muzikantské, práve pre túto príležitosť.
Shina. Speváčka, textárka, hudobníčka. Zakladateľka a majiteľka vydavateľstva Slnko Records. Pri pohľade na ňu mám chuť parafrázovať Ivu Bittovú a napísať, že Shina je proste divná slečinka. V tom najlepšom slova zmysle. V jednej z piesní svojej kapely Longital spieva: Konečne si letel, tak ako si vždy chcel…Práve tento text mi vnukol nápad urobiť tento nie celkom tradičný rozhovor…
Na Slovensku funguje pomyselný trojlístok: Rádio_FM + Slnko Records + Kapela, ktorá sa do mainstreamu nenapasuje ani po tej najúčinnejšej liposukcii. Lublau združení okolo speváka, basgitaristu a skladateľa so pseudonymom Millas Groove na seba upozornili skladbou Nikto Nikdy na vlnách Rádia_FM. Trošku sa o nich kamarátsky postarali “slnkáči” a debutový album Hádanka sa zaradil do slovenskej fonotéky na poličku s názvom “to najlepšie čo doma máme”.
Tretí sólový album Katky Koščovej je, zdá sa, zavŕšením hľadania umeleckej cesty mladej speváčky a autorky, ktorá akoby došla do cieľa behu cez prekážky vynúteným komerčným popom, umeleckým popom, až k vysnívanému šansónu. Nebotrasenie je jasnou víťaznou métou, kde sa Koščová môže cítiť ako víťaz. Na tretíkrát sa jej podarilo vyprodukovať, nahrať a vyhrať album, za ktorým si môže hrdo stáť od prvej po poslednú minútu a nemusí sa hanbiť za jediný moment, ktorý svojim poslucháčom ponúka.
Od kapely, ktorá má zvučné meno, sa pri vydávaní nového albumu vždy veľa očakáva. Takouto kapelou sú určite Živé Kvety, ktoré to majú ešte o to ťažšie, že albumy vydávajú pomerne často, dalo by sa povedať, že (takmer) so železnou pravidelnosťou čo rok – to album. Šiesta platňa tejto uznávanej formácie vyšla opäť vo vydavateľstve Slnko records a dostala názov ‘12+1′. Nikoho preto neprekvapí, že sa na CD objavuje 13 nových trackov, nahraných v júni 2008 v bratislavskom Glam Studiu.
Katarína Koščová si už neříká Katka. Dospěla, a to jak věkem, tak hudebně. Zatímco první dva počiny natočila během dvou let, s třetím si už hrála roky tři. Všechno toto se na “Nebotrasenie” podepsalo a první slovenská SuperStar vykrystalizovala nejen ve vynikající autorku a zpěvačku, ale i producentku.