1 Komentár 26. Apríl 2009, Šina
Deti stvoriteľa
Judita Kaššovicová
Možno sme len vyslanci
vesmírneho boha
Posiela nás zasklievať okná
výškových budov
zhotoviť globálnu oblú strechu
nad touto planétou.
Náš zakódovaný cit pre chrámy
zachová baroko
a všetky osobité štýly.
Naši stále väčší potomkovia
budú úctivo hladkať
kostolné veže a hovoriť
akí boli nenápadní ľudkovia
predhistorických dôb
keď hľadali šťastie
pod holým daždivým nebom.
Aké máme tváre a aké máme telá
večnosť nášho bytia sa v nich rozletela
a modré kvapky neba a vesmírna žiara
a aký duch sa o náš osud stará
Dáva v kúskoch chleba horúci kúsok zeme
vo víne žlté strapce liať do pohára smieme
Aké máme tváre a aké máme telá
sme vo vesmírnej žiare s rukami stvoriteľa
Sme svetlom každej hviezdy
a každá hviezda skoná
Sme vo vesmírnej žiare
sme pred nami a po nás.
Z albumu: Krajina ticha Csölösztő (Judita Kaššovicová), 2009
Hudba: Juraj Turtev, Miloš Železňák
Tretia časť trilógie: Šamorínske verše (2005), Rok v Šamoríne (2007), Krajina ticha Csölösztő (2009). Všetky tri vyšli ako dvojjazyčné knižky - slovensky a maďarsky, každá s dvoma CD, zhudobnené básne v maďarskej a slovenskej verzii.
Komentuj 25. Apríl 2009, Šina
Nebotrasenie
Katarína Koščová
Keď sa nebo zatrasie
krásne bude počasie
Popadajú anjeli
Priletia z výšky k nám dole
Oblečú si kabáty
možno budú strapatí
ako malé kuriatka
vyslanci nebeskej vôle
Prilepia sa nám všetkým na päty
a priľnú k dušiam ako k stenám tapety
Keď sa nebo zatrasie
pekné bude najkrajšie
popadajú anjeli
pristanú ich celé mraky
Oblečú si kabáty
triasť sa bude rohatý
a my naraz začneme
znova veriť na zázraky
Vyzerajú ako my
a tiež sa v noci boja tmy
rovnako sa smejú a rovnako aj mlčia
len im spod kabátov drobné pierka trčia
Keď sa nebo zatrasie
začne sa to zázračné
každá chvíľa bude farebná
zelená, žltá i biela
Komentáre: 2 24. Apríl 2009, Šina
Mikádo
Rasťo Rusnák
z prázdnej hlavy ti nik myšlienku neukradne
keď večer pred telkou chytáš perličky na dne
inokedy sa zas cítiš ako zlodej
keď hľadáš múdrosti v článkoch z časákov na záchode
aké pevné sú piliere, čo na nich staviaš svoju nádej
i všetky písmenká z polievky už sú pekne v rade
ale po tomto obrázku ti stále niekto čmára
a život si ťa kreslí ako domček do skicára
je to predstava za ktorou sa pachtíš, ale kdeže
toto nevyhráš je jedno aký si bežec
tvoj život je mikádo rozsypané po stole
a špajla ktorú ťaháš vždy leží celkom dole
to čo ťa drží ťa drží, lebo to sám nechceš pustiť
ale nie každá nitka iba ku tebe ústí
ty sa len bojíš, že dotkneš sa ľudí
že zhoria ti plány, budeš naveky blúdiť
tak už môžeš viesť reči, čo by si chcel ale sa nedá
na čo všetko si starý a čo už nie je pre teba
netreba to liečiť, ale zájdi si za plentu
a odlož si tam strach a tie sklony k sentimentu
aký má zmysel hľadať to pravé
keď už ani nevieš čo máš v hlave
kedy čo skončí a kedy začne
plynieš v tom kruhu zotrvačne
nerátaj znova čo všetko musíš
to čo tak pevne držíš pusti
na všetky strany mikádo rozsyp
a potom choď ďalej v svojej osi
Z albumu Kolowrat: Slnko je vo veži (2009)