Slnko Blog

Miro Ondřejíček pre www.ohudbe.sk
11. 01. 2010 09:47

V rámci (až príliš dlho) pripravovanej série rozhovorov vám postupne prinesieme zaujímavé informácie o fungovaní zatiaľ malých nezávislých hudobných vydavateľstiev z československého kultúrneho priestoru, neskôr aj s veľkými hráčmi a ak všetko pôjde podľa plánov, nie sú vylúčené ani rozhovory s podobnými organizáciami pôsobiacimi však za veľkou mlákou, čím pochopiteľne nemyslíme Zemplínsku šíravu. Ako prvá sa s vami podelí Shina z vydavateľstva Slnko records, inak členka kapely Longital (predtým kapela Dlhé Diely).

MO:    V čom presne spočíva nezávislosť nezávislého vydavateľa? Aký je najväčší rozdiel oproti veľkým nadnárodným vydavateľom?

S:        Neviem prečo sa zdôrazňuje tá nezávislosť, všetci sme predsa závislí na peniazoch, v zmysle - potrebujeme ich na nahrávanie, vydávanie. Nadnárodný vydavateľ, rovnako ako my, používa súkromné peniaze, ktoré zarobí buď v biznise s hudbou, alebo v nejakom inom. Povedala by som skôr, že my sme malí a oni veľkí, resp. my sa vždy zameriavame na kvalitu výpovede, bez ohľadu na zisk a u nich je zisk na prvom mieste a občas sa im podarí aj zachovať umelcovu výpoveď v pôvodnom stave.

MO:    Pri akej príležitosti a kedy vznikla myšlienka založiť nezávislé vydavateľstvo Slnko records? Akými hudobnými žánrami ste sa chceli primárne zaoberať a akým ste sa začali venovať priebežne?

S:    Myšlienka vznikla v dobe, keď sme nahrávali prvé dva albumy Dlhých dielov (teraz Longital), na začiatku roku 2001. Akosi sme sa nevedeli rozhodnúť osloviť niekoho zvonku, aby sa o tie veci postaral a tak som sa rozhodla ja sama, že to urobím. Žánrami sa nezaoberám, vydávam hudbu, ktorá sa dotýka môjho srdca a zároveň jej interpreti so mnou nejako úzko súvisia. Niekedy to nie je zrejmé na začiatku, ale nejako intuitívne vycítim: tu je pre mňa práca, týmto ľuďom môžem pomôcť.

MO:    S akými očakávaniami bolo Slnko records založené? Naplnili sa? Je tento druh činnosti zárukou aspoň slušného zárobku na žitie slušného usporiadaného života? Z čoho plynie najviac príjmov pre vydavateľa?

S:    Nemala som žiadne očakávania. O hudobnom biznise som nevedela vtedy vôbec nič a doteraz to v tomto smere nie je lepšie. Jediné pravidlo, ktoré bolo od začiatku jasné bolo, že si to musí na seba zarobiť, že to nebudem dotovať. Časom sa ukázalo, že tento môj biznis má oveľa väčší potenciál, ako si vôbec kto predstavoval a v podstate dodnes málokto verí, že sa dajú na hudbe zarobiť peniaze, pokiaľ nie je zrovna vo výklade (napr. hraná v komerčných rádiách, v televízii).  Slušný usporiadaný život nezávisí od množstva peňazí, ktoré máš k dispozícii, ale od toho ako ho žiješ. Moje príjmy plynú hlavne z koncertovania s Longital. Slnko zarába peniaze na predaji CD a MP3 a kľudne by z toho jeden človek vyžil – musel by to byť ale multičlovek, čo vie všetko urobiť sám. Ja tie činnosti delím medzi 3-4 ľudí a peniaze delím medzi nich a kapely.  Po rokoch som dospela k tomu, že o čo mi najviac ide je, aby vydaný album zarobil kapele na ďalší. Nie vždy sa to podarí a je to vždy vecou kapely, jej rozhodnutia, keď sa zasekne, žiadny vydavateľ, ani milióny jej nepomôžu. A naopak, keď je silná v tom, čo chce a postupuje ako jedno telo, jedna hlava, vydavateľ je už len taký pomocník a peniaze tečú správnym smerom.

MO:    Ako reálne vyzerá vzťah malého vydavateľa a kapiel pod ním vydávajúcich? Ktorá bola prvá kapela, ktorá pod vami vydala album?

S:    V podstate je to veľmi jednoduché, kapela prinesie nahrávku, dajú sa vyrobiť CD, dohodneme s kapelou podmienky, ja CD predávam cez Slnko, výťažok rozdelím medzi zúčastnených, kapela si predáva CD na koncertoch, peniaze si nechávajú. Máme sa radi a keby sa dalo, trávila by som s nimi určite viac času. Prvou kapelou sme boli my sami.

MO:    Ako sa dostávate k novým kapelám? Stačí ísť na ich koncert a ak sa vám to páči dohodnete sa s nimi, podpíšete zmluvu a už vydávajú pod značkou Slnko records?

S:    Nie, na koncerty nechodím, lebo ich sama hrám, toto sa bohužiaľ časovo nedá zladiť. Občas vidím nejaké kapely na festivaloch a naše kapely väčšinou na krstoch albumov. Nové kapely ku mne prichádzajú všelijakými cestami, buď ma priamo oslovia, alebo sa s nimi zoznámim cez niekoho ďalšieho.

MO:    Koľko predaných albumov sa dá v prípade nezávislého vydavateľstva považovať už za úspech? Ktorá vaša kapela sa najlepšie predáva?

S:    Každý predaný album je pre mňa úspech. V rokoch 2001 – 2002, keď som ich všetky napaľovala a vyrábala ručne, urobila som ich okolo tri tisíc, tak to vedeli moje ruky, nohy, chrbát… Teraz, aj keď sú už z továrne, za každým CD vidím šťastného človeka, ktorý vytiahol zo svojej peňaženky nemalé peniaze, ktoré zarobil vo svojej práci, aby si mohol doma pustiť hudbu, ktorá ten jeho život zmení k lepšiemu. Ten obsah, čo na tom CD nájde musí byť povznášajúci. Po rokoch sme sa s Longital a Živými kvetmi dostali k nákladu 2000 ks. Väčšina tých CD sa predá a to sa stále, aj tie staršie, predávajú. Niektoré tituly sa už dávnejšie vypredali a sú už k dispozícii len v digitálnej podobe. Pri novej kapele robíme 500 ks a podľa toho ako sa to vyvíja dorobíme ďalšie, alebo sa sami rozhodnú, že peniaze radšej dajú do ďalšieho albumu. Mám minimálny sklad.

MO:    O čo všetko sa treba z pohľadu nezávislého vydavateľa starať? Pokrývate celý proces nahrávania albumu, jeho vydanie a rovnako aj distribúciu s následným koncertným turné?

S:    Slnko pokrýva len výrobu, distribúciu a čiastočne promo. To hlavné, čo ale moje kapely dostávajú je moja dôvera, podpora. Ak majú oni jasno čo  chcú, môžu sa na mňa úplne spoľahnúť, že to  posuniem ďalej. Môžu sa na mňa úplne spoľahnúť aj v tom, že ak sa ich CD predávajú, začiatkom každého mesiaca, dostanú svoje peniaze na účet.

MO:    Ako k vám pristupujú kluby v Čechách a na Slovensku? Je v tomto vzťahu cítiť vývoj pozitívnym smerom? Je ťažké pretlačiť nejakú kapelu aj mimo Československého kultúrneho priestoru?

S:    Toto je vec, ktorú si rieši každá kapela sama za seba, ja dávam odporučenia, keď treba, posúvam ďalej CD. Slnko si získalo za tie roky dobré meno, kluby a festivaly sa môžu spoľahnúť, že nevydám nič, čo by bolo zlé, resp. trvám na tom, aby kapely koncertovali, takže väčšina z nich po vydaní naozaj koncertuje viac, ak chce, ale je to na nich ako si to zariadia. Vyhodou je aj to, že českí recenzenti všetko, čo vyjde na Slnku, radi recenzujú. Mimo Česka a Slovenska je to hlavne otázka prenositeľnosti (ó také slovo, existuje vôbec?) hudby, či sú jej poslucháči schopní samotnú hudbu vnímať aj bez slov, ktorým nerozumejú. Moja skúsenosť je, že keď má hudba silný emocionálny náboj a je uveriteľná z úst interpreta, je to jedno kde sa hrá a poslucháči aj tak naskočia a vezú sa. Druhá vec je, že väčšina našich kapiel nie sú profesionálne kapely čo znamená, že chodia ešte do práce niekde inde, alebo sa venujú iným umeniam ako hlavným, prípadne majú dokonca rodiny, to znamená, že svoj voľný čas zadeľujú veľmi opatrne. Hranie v zahraničí je v tomto smere veľmi náročné, človek musí mať zbalený kufor a nástroj pri dverách, kedykoľvek vyraziť a najlepšie neponáhľať sa domov, lebo keď príležitosti idú, treba ich brať. Už dochádzanie kapiel z východu Slovenska do Čiech je časovo náročné. Ale majú zase bližšie do Poľska.

MO:    Ako k spolupráci s vami pristupujú vaše kapely. Stalo sa už, že ste museli spoluprácu s nejakou kapelou ukončiť, lebo skrátka neplnila dohodnuté termíny?

S:      Kapela nie sú len muzikanti, kým s nejakou začnem robiť, celú situáciu okolo pozorujem, či s nimi môžem vyjsť, aké majú ambície. Zisťujem čo vlastne presne chcú, akí sú ľudia, aká je ich celková situácia -  je to totiž veľmi komplexný proces, nejde len o vydanie CD. Väčšina muzikantov vedie v kapelách svoj paralelný život a na jeho kvalite záleží, samozrejme, aj ako sa darí nahrávkam, ako často je schopná koncertovať, ako sú jej členovia schopní sa dohodnúť, ako prichádzajú k dôležitým rozhodnutiam atď. Pre niektorých je to rodina. Takže sa to snažím odhadnúť dopredu a začať spoluprácu len s tými, u ktorých cítim, že disciplína je silná. Kapely sa ale rozpadajú a s tým sa nedá nič robiť. Termíny nie sú také podstatné, ja aj tak neplánujem dopredu.

MO:    Veľa sa v súčasnosti polemizuje o formáte vydávania hudby v budúcnosti, o tom že CD je mŕtve atď. Čo si o tejto téme myslíte v Slnko records, kam to celé smeruje?

S:    Neviem. Zatiaľ predávame najviac CD a celkové predané množstvo sa u nás zvyšuje, tým ako kapely napredujú. Ale dokedy tento formát bude ešte živý? Zároveň sa na scéne okrajovo znovu zjavili vinyly a časť albumov sa už predáva len v MP3 formáte. Sledujem trendy na alternatívnej scéne napr. v USA, a tiež to zatiaľ nevyzerá, že by CD zajtra končili. Akurát sa predaje presúvajú z obchodov na internet a na koncerty, a nadšený fanúšik z dobrého koncertu bez CD neodíde, MP3 tento víťazný pocit, že si niečo z koncertu odnáša zatiaľ nenahradili.

MO:    Ďakujem za rozhovor.

MO