Slnko Blog

3.11.2009 | Daniel Baláž pre inland.sk

Čosi vznešené, priam spirituálne majú spoločné nahrávky trojice Martin Burlas/Ján Boleslav Kladivo/Peter Zagar. Keby som sa nebál, že pojem ambientné pesničkárstvo môže svojou komornosťou čitateľa uspať ešte pred samotnou ”ochutnávkou”, použil by som ho bez váhania. Pre istotu teda hneď doplním, že V rozpakoch znie miestami tak, akoby si autori odkladali svoje najlepšie nápady za posledných minimálne päť rokov, verbálne i muzikantské, práve pre túto príležitosť.

Všetci traja spolu už v minulosti nahrávali. Burlas so Zagarom v množstve projektov, ešte na prelome 80. a 90. rokov, vrátane kultového Ospalého pohybu (Sleepy Motion), Veni, Vitebsk Broken či Požoň sentimentál, a neskôr hosťoval aj na Kladivových albumoch. Zvuku dominuje klavír a hlas-y. Každý z trojice spieva aj sólovo, za a zo seba: Kladivo je tradične romantický, Zagar symbolický, Burlas hotový. Nôt nie je veľa, tak akurát, a voľné miesto medzi nosnými tónmi a akordmi niekedy vypĺňa typický burlasovský šum. No tentoraz sa nederie celkom dopredu, znepokojujúco chce pôsobiť len trošku, aby nevznikol mylný dojem nechcene komickej ezoteriky. Namiesto skepsy či deštrukcie tak ostane na konci v hlave skôr tých niekoľko skvelých motívov a pasáží, kde sedí všetko: atmosféra, melódia aj samotný text a zvuk. Asi najlepšie to funguje v skladbách Tak vitaj späť, Rozbitý tvar I a II, V rozpakoch II a Váha, počnúc sólo spevom a následne trojhlasom, cez jemnú minimalistickú klávesovú mantru, až po ambientný záver s echom gregoriánskeho chorálu v posledných taktoch, z ktorého by Burial s neveľkou námahou vyrobil nový kult.

Zatiaľ jednoznačne najlepší tohoročný domáci album.