Slnko Blog

Soňa Glosová pre birdz.sk, 16. 6. 2009

Piatkový program festivalu Wilsonic odštartovala kapela Noisecut, ktorej sa v poslednej dobe začalo veľmi dariť. Vydali recenzentmi vysoko hodnotený album BLIIIZKO, na ktorom spolupracovali so svetoznámym českým producentom. Album im tiež priniesol ocenenie Radio_Head Awards. Noisecut klasicky ukázali, že sa stále a stále zlepšujú. Elektronika prerývaná gitarami, profesionálnym prejavom speváčky a originálne melancholické texty dokázali svojou hudbou odohnať aj veľký dážď, ktorý ich prekvapil na začiatku vystúpenia.

Kapela Noisecut funguje v zložení, v akom ju poznáme teraz, od roku 2003. Štvorica talentovaných hudobníkov sa prezentovala už tromi albumami, avšak sami tvrdia, že s tým posledným sú najviac spokojní a ich kapela po hudobnej stránke dospela a vzdala sa pre nich zbytočných experimentov. O kapele, úspechu a dlhej ceste na výslnie sme sa porozprávali so speváčkou Bet-Maj Sepjou tesne po koncerte, a dokonca nám aj povedala zaručený recept na úspech!

Posledných pár mesiacov bolo pre vás veľmi úspešných. Nový album, víťazstvo v Radio Head Awards alebo klubové turné na Slovensku aj v Čechách. Podeľ sa s receptom na úspech
Treba tak asi 10 rokov makať na sebe v garáži :-). My hráme už veľmi dlho, ešte predtým, než som prišla do Noisecutu, tak so mala inú kapelu, a chalani tiež hrajú už od roku 1997. Nie sme teda géniovia, ktorí sa narodia v dreveniciach a za rok sú svetoznámi, aj keď niekedy sa aj takí narodia. Jednoducho, stále sme sa snažili zlepšovať a posúvať hranice a pri treťom albume sme už približne vedeli, čo chceme, prešli nás časy bezúčelných experimentov. A samozrejme, hlavná vec je, že nás to baví. Materiál, ktorý sme mali pripravený na tretí album nám pomohol pretriediť aj producent Ecson Waldes z Prahy, s ktorým sme spolupracovali. Práve toto podľa nás veľmi zavážilo, s albumom sme stále veľmi spokojní a tešíme sa z neho.

Práve na treťom albume sú podľa mňa veľmi vydarené texty. Hoci často ide o melancholickú tému, tak vôbec nepôsobia gýčovo, ako sa niekedy stáva. Ako texty vznikajú?
Naozaj sa snažím vážiť každé slovo, v slovenčine sa totiž veľmi ľahko môže stať, že to začne znieť ako klišé. Texty píšem už dosť dlho, a nie som taký textár, ktorý si sadne nad text a napíše ho. Vždy sa s textom trošku trápim a musím nájsť cestu ako nápad zo seba dostať von. Snažím sa písať tak, aby som s tým bola spokojná, a aby sa to zároveň dalo aj spievať. Často má niekto síce super text, ale ten nie je vôbec spevavý a niekedy sa zas niečo super rýmuje, ale je to úplný nezmysel. Takže, je asi treba naučiť sa spájať tieto veci.

Môžete sa pýšiť koncertmi, kedy ste ako predkapela hrali s IAMX alebo Nine Inch Nails. Čo to pre kapelu znamená, keď sa zrazu objaví na pódiu spolu so svojimi hudobnými vzormi?
Je to určite fantastický pocit, priala by som to každej kapele, pretože je to obrovská škola. Človek má možnosť zažiť profesionálny tím ľudí, úplne profesionálny zvuk a manažment okolo kapely a show. My sme sa pri nich cítili ako nejakí amatéri z garáže. Možno si na tom svojom piesočku myslíme, že tu máme nejaké super kapely, ale pri týcho obrovských eventoch si človek uvedomí, že takýto šoubiznis u nás vôbec nefunguje. Takže je to samozrejme obrovská skúsenosť z profesionálneho hľadiska. A vôbec nieje ľahké postaviť sa pred ľudí, ktorí čakajú na inú kapelu, to býva dosť veľká skúška. Sú to všetko výzvy a treba ich prekonávať. Ja si myslím že kapely takto dorastajú. Aj u nás to bolo tak, že to pomohlo profesionalite a celkovej organizácii kapely, pretože toto sú strašne dôležité veci.

Prejdime ešte k Wilsonicu. Všeobecne sa chápe ako festival, ktorý dáva šancu hviezdam svetového formátu alebo aj začínajúcim perspektívnym umelcom. Čo si nenecháš ujsť ty?
No, mne je ľúto, že som tu nemohla byť už včera, lebo boli Showcases, kde hrali zaujímavé maďarské aj slovenské kapely. Ale už o hodinu bohužiaľ cestujem do Nemecka, takže veľa toho nestihnem, čo ma veľmi mrzí, pretože Wilsonic je naozaj výnimočný festival.

Kapelu čaká dlhé festivalové leto, kedy si zahrajú veľa koncertov na Slovensku, ale aj v Čechách. Dúfame, že Noisecut bude na festivaly celé leto prinášať slnko a prekonávať dážď, ako sa im to podarilo v piatok na Wilsonicu.

http://www.birdz.sk/maslo/noisecut-konecne-vieme-co-chceme/16737-clanok.html