Slnko Blog

Juraj Cagáň pre hudba.sk, 2. 6. 2009

Volajú sa Lublau, pochádzajú zo Starej Ľubovne (kedysi Alte Lublau) a akokoľvek nenápadne a skromne pôsobia, ich debutový album ‘Hádanka’ sa vonkoncom nemusí cítiť nesebavedomo. Lublau je de facto pokračovaním hudobnej púte Millasa Groova, ktorý debutoval v roku 2005 s albumom ‘Dancing with the sun in my eyes’. K nahrávaniu ‘Hádanky’ si tento basgitarista, spevák a výhradný autor hudby a textu prizval minulý rok do štúdia gitaristov Igora Fabiana, Roberta Barlíka, bubeníka Vlada Leška a početnú skupinu hostí.

Album začína kľudnou „vybrnkávačkou“ ‘Nikto nikdy’, ktorá je predzvesťou toho, čo sa v ostatných pesničkách čochvíľa udeje. Millas Groove a jeho družina zaujímavo skombinovali úprimné balady s nabudenými gitarovými pasážami, pričom v tejto titulnej piesni táto kombinácia vyšla na jednotku s hviezdičkou. Nenápadná, no popritom chytľavá skladba, ktorá napriek tomu, že nie je prototypom singla, boduje v hitparádach (môžete ju zachytiť, pokiaľ počúvate správne rádiá).

Napriek tomu, že Lublau pôsobí na koncerte ako nadupaná indie gitarovka, na cédečku hrajú prím hlavne baladické skladby, a to vďaka Millasovmu úprimnému speváckemu prejavu a slovám, ktoré sú raz spoveďou človeka, čo v živote už niečo preskákal a miestami vyznievajú ako hlas dieťaťa, ktorému svet naokolo kladie ustavične nové a nové otázky. Do tejto kategórie balád, ktoré si držia veľmi osobitú, rozprávkovú atmosféru, sa dá zaradiť ‘Nelám si hlavu’ s príjemným ženským vokálom, ‘Ruža’ s teplo znejúcimi džezovými vyhrávkami, ‘Len náhodou’ s minimalistickými aranžmánmi (menej znamená veľakrát viac). Blok smutno-veselých pesničiek pokračuje ‘Modlitbou’, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Dežo Ursiny a ktorá je akoby spoveďou sklamaného, zroneného človeka na sklonku života: „spovedám sa Pánu Bohu, žil som život bez osohu, spovedám sa v tejto básni, žil som život malých hriešnych“. Silný poetický blok uzatvára akustická ‘Čierne kvietky’.

Lublau na albume ukazuje aj svoju inú, energickejšiu tvár - svižné nápevy otvára marš ‘Hana’ a ľubovnianske ska ‘Biely pes’, ktoré textom aj myšlienkou trochu zaostávajú za zvyškom albumu. No naštastie je tu ešte ‘Zvon’ a titulná ‘Hádanka’, ktoré sú dôkazom, že Lublau dokáže vyprodukovať aj vskutku živelný a nápaditý vypaľovák.

Album končí baladickým trojlístkom ‘Apokalyptická’, ‘Vianočná’ a recitatívom ‘Vypnúť’, ktoré len potvrdzujú, že toto je tá poloha, ktorá robí z Lublau príjemný objav na našej scéne a z ‘Hádanky’ album, ktorý má v sebe okrem skvelého zvuku aj svoje posolstvo.

http://www.hudba.sk/recenzie/2009-06-02-lublau-hadanka-hudba-sk