Slnko Blog

Filip Drábek, spolupracovník Žurnálu
Kolowrat: Slnko je vo veži Slnko Records, 2009

Keď na jeseň roku 2006 debutoval košický Kolowrat albumom Vrany sa vracajú, často sa o nich hovorilo ako o východnom ekvivalente bratislavských Živých kvetov. Mohli za to pravdepodobne časté spoločné koncerty či rovnaký vydavateľ, ale predovšetkým výrazný dôraz na texty. Lenže to, čo Živé kvety povedia a odohrajú punkovo priamočiaro, Kolowrat zaobalí do zložitejších aranžmánov a hĺbavejších textov. Novinkou Slnko je vo veži sa navyše od podobných prirovnaní výrazne vzdialili.

Prvým zásadným rozdielom medzi debutom a novinkou je zvuk. Vrany sa vracajú pripomínal kvalitou záznamu skôr demo albumy, napriek tomu sila skladieb tento neduh výrazne prekryla. Slnko vo veži už neponúka kompromisy: o zvuk sa postaral vychýrený český hudobník Ondřej Ježek, známy zo skupiny OTK, čo znamená, že je minimálne európskej kvality. Rovnaký pán sa postaral i o produkciu, s ktorou mu vypomáhal Daniel Salontay z kapely Longital. Na zvuku však pracovala i samotná kapela. Kolowrat stále ponúka lokalizovaný post-punk s chytľavými gitarovými riffmi, so sentimentálne znejúcim akordeónom a s častými zmenami, no angažovanie druhého gitaristu znamenalo pritvrdenie. Slnko je vo veži však v prvom rade nahrávala hudobne dospelá šestica muzikantov. Nie je z neho natoľko cítiť potrebu povedať svetu všetko, ako majú kapely často vo zvyku, keď sa dostanú prvý raz do štúdia.

Kapitolou samou osebe je frontman Rastislav Rusnák, ktorý svojím skôr básnickým ako speváckym prejavom občas pripomína rané štádiá Petra Fialu z Mňágy a ždorp, ktorý podobne ako Rusnák nepopisuje svet abstraktne. Ale kým Fiala na prvých platniach svojej kapely podliehal skepse, jeho kolega z Kolowratu dáva prednosť množstvu metafor, ktoré síce môžu pôsobiť smutne, no nie sú beznádejné. Predovšetkým však potvrdzuje fakt, že i v našom rodnom jazyku sa dajú slová používať tak, aby nezneli smiešne.

To, že Kolowrat je jedným z najviac skrytých drahokamov gitarového pesničkárstva u nás, netreba podčiarkovať. Stojí za to pozrieť si ho aj naživo - napríklad v týchto týždňoch koncertuje po Slovensku s kapelou Lublau. V bratislavskom Randal clube bude 23. apríla krstiť album s úplne iným a ešte viac utajeným skvostom našej nezávislej scény - kapelou Hvozd.

http://www.inland.sk/hudba/hudba-je-zamienka-na-to-aby-sme-sa-niekam-vybrali.html